Sú vaše oblečenie

V posledných rokoch, so zvyšujúcim sa povedomím domácej verejnosti o ochrane životného prostredia a neustálym šírením problematiky spotreby zdrojov a znečistenia životného prostredia v módnom či odevnom priemysle prostredníctvom sociálnych médií na domácom i medzinárodnom trhu, už nie sú spotrebitelia oboznámení s niektorými údajmi. Napríklad odevný priemysel je druhým najväčším znečisťujúcim priemyslom na svete, hneď za ropným priemyslom. Napríklad módny priemysel každoročne vyprodukuje 20 % celosvetovej odpadovej vody a 10 % celosvetových emisií uhlíka.

Zdá sa však, že ďalšia rovnako dôležitá kľúčová otázka je pre väčšinu spotrebiteľov neznáma. Teda: spotreba a hospodárenie s chemikáliami v textilnom a odevnom priemysle.

Dobré chemikálie? Zlé chemikálie?

Pri chemikáliách v textilnom priemysle si mnohí bežní spotrebitelia spájajú stres s prítomnosťou toxických a škodlivých látok, ktoré im zostali na oblečení, alebo s predstavou odevných tovární znečisťujúcich prírodné vodné toky veľkým množstvom odpadových vôd. Dojem nie je dobrý. Len málo spotrebiteľov sa však hlbšie ponorí do úlohy, ktorú zohrávajú chemikálie v textíliách, akými sú odevy a bytové textílie, ktoré zdobia naše telá a životy.

Čo ťa ako prvé upútalo, keď si otvoril šatník? Farba. Vášnivá červená, pokojná modrá, stála čierna, tajomná fialová, žiarivá žltá, elegantná sivá, čistá biela... Tieto farby oblečenia, ktorými predvádzate časť svojej osobnosti, nie je možné dosiahnuť bez chemikálií, alebo prísne povedané, nie je to také jednoduché. Ak si vezmeme ako príklad fialovú, v histórii fialové oblečenie zvyčajne patrilo iba aristokratom alebo vyššej triede, pretože fialové farbivá boli zriedkavé a prirodzene drahé. Až v polovici 19. storočia mladý britský chemik náhodou objavil pri syntéze chinínu fialovú zlúčeninu a fialová sa postupne stala farbou, ktorú si mohli užívať aj bežní ľudia.

Okrem toho, že chemikálie dodávajú šatám farbu, zohrávajú kľúčovú úlohu aj pri zlepšovaní špeciálnych funkcií tkanín. Napríklad najzákladnejšie vodotesné, odolné voči opotrebovaniu a ďalšie funkcie. Zo širokého hľadiska každý krok výroby odevov od výroby látky až po finálny odevný produkt úzko súvisí s chemikáliami. Inými slovami, chemikálie sú nevyhnutnou investíciou v modernom textilnom priemysle. Podľa 2019 Global Chemicals Outlook II vydanej Programom OSN pre životné prostredie sa očakáva, že do roku 2026 svet spotrebuje textilné chemikálie v hodnote 31,8 miliardy USD v porovnaní s 19 miliardami USD v roku 2012. Prognóza spotreby textilných chemikálií tiež nepriamo odráža, že celosvetový dopyt po textile a odevoch sa stále zvyšuje, najmä v rozvojových krajinách a regiónoch.

Negatívne dojmy spotrebiteľov z chemikálií v odevnom priemysle však nie sú len vymyslené. Každé textilné výrobné centrum na celom svete (vrátane bývalých textilných výrobných centier) nevyhnutne zažíva scénu tlače a farbenia odpadových vôd „farbiacich“ neďaleké vodné toky v určitom štádiu vývoja. Pre textilný priemysel v niektorých rozvojových krajinách to môže byť pretrvávajúca skutočnosť. Farebné riečne scény sa stali jednou z hlavných negatívnych asociácií spotrebiteľov s textilnou a odevnou výrobou.

Na druhej strane problematika zvyškov chemikálií na odevoch, najmä zvyškov toxických a škodlivých látok, vyvolala u niektorých spotrebiteľov obavy o zdravotnú nezávadnosť a nezávadnosť textílií. Najviac sa to prejavuje u rodičov novorodencov. Ak vezmeme ako príklad formaldehyd, pokiaľ ide o dekoráciu, väčšina verejnosti si je vedomá škodlivosti formaldehydu, ale len málo ľudí venuje pozornosť obsahu formaldehydu pri nákupe oblečenia. Pri výrobe odevov, farbiace pomôcky a živicové apretačné prostriedky používané na fixáciu farby a prevenciu vrások väčšinou obsahujú formaldehyd. Nadmerné množstvo formaldehydu v oblečení môže spôsobiť silné podráždenie pokožky a dýchacích ciest. Dlhodobé nosenie oblečenia s nadmerným množstvom formaldehydu pravdepodobne spôsobí zápal dýchacích ciest a dermatitídu.

Textilné chemikálie, ktorým by ste mali venovať pozornosť

formaldehyd

Používa sa na konečnú úpravu textílií, aby pomohla fixovať farby a predchádzať vráskam, ale existujú obavy týkajúce sa vzťahu medzi formaldehydom a určitými druhmi rakoviny.

ťažký kov

Farbivá a pigmenty môžu obsahovať ťažké kovy, ako je olovo, ortuť, kadmium a chróm, z ktorých niektoré sú škodlivé pre ľudský nervový systém a obličky

Alkylfenolpolyoxyetylénéter

Bežne sa vyskytuje v povrchovo aktívnych látkach, penetračných činidlách, pracích prostriedkoch, zmäkčovadlách atď., Pri vstupe do vodných útvarov je škodlivý pre niektoré vodné organizmy, spôsobuje znečistenie životného prostredia a poškodzuje ekologické prostredie.

Zakázať azofarbivá

Zakázané farbivá prechádzajú z farbených textílií na pokožku a za určitých podmienok dochádza k redukčnej reakcii, pri ktorej sa uvoľňujú karcinogénne aromatické amíny

Benzénchlorid a toluénchlorid

Zvyšky na polyestere a jeho zmesových tkaninách, škodlivé pre ľudí a životné prostredie, môžu spôsobiť rakovinu a deformácie u zvierat

Ftalátový ester

Bežný plastifikátor. Po kontakte s deťmi, najmä po cicaní, je ľahké preniknúť do tela a spôsobiť ujmu

Ide o skutočnosť, že na jednej strane sú chemikálie nevyhnutnými vstupmi a na druhej strane nesprávne používanie chemikálií prináša značné environmentálne a zdravotné riziká. V tomto kontexteriadenie a monitorovanie chemikálií sa stalo naliehavým a dôležitým problémom textilného a odevného priemyslu, ktorý súvisí s trvalo udržateľným rozvojom priemyslu.

Chemický manažment a monitorovanie

V skutočnosti sa v nariadeniach rôznych krajín zameriavajú na textilné chemikálie a existujú príslušné licenčné obmedzenia, testovacie mechanizmy a skríningové metódy pre emisné normy a zoznamy obmedzeného použitia každej chemikálie. Ako príklad uvádzame formaldehyd, čínska národná norma GB18401-2010 „Základné bezpečnostné technické špecifikácie pre národné textilné výrobky“ jasne stanovuje, že obsah formaldehydu v textíliách a odevoch by nemal presiahnuť 20 mg/kg pre triedu A (výrobky pre dojčatá a batoľatá), 75 mg/ kg pre triedu B (produkty, ktoré prichádzajú do priameho kontaktu s ľudskou pokožkou) a 300 mg/kg pre triedu C (produkty, ktoré neprichádzajú do priameho kontaktu s ľudskou pokožkou). Existujú však značné rozdiely v predpisoch medzi rôznymi krajinami, čo tiež vedie k nedostatku jednotných noriem a metód pre chemický manažment v procese samotnej implementácie, čo sa stáva jednou z výziev v chemickom manažmente a monitorovaní.

V poslednom desaťročí sa priemysel tiež stal proaktívnejším pri samočinnom monitorovaní a činnosti v rámci vlastného chemického manažmentu. Nadácia Zero Discharge of Hazardous Chemicals Foundation (ZDHC Foundation), založená v roku 2011, je zástupcom spoločnej akcie tohto odvetvia. Jej poslaním je umožniť značkám textilu, odevov, kože a obuvi, maloobchodníkom a ich dodávateľským reťazcom implementovať osvedčené postupy trvalo udržateľného manažmentu chemikálií v hodnotovom reťazci a snažiť sa dosiahnuť cieľ nulových emisií nebezpečných chemikálií prostredníctvom spolupráce, štandardu vývoj a implementáciu.

Odteraz sa počet značiek zmluvne dohodnutých s Nadáciou ZDHC zvýšil z pôvodných 6 na 30, vrátane svetovo uznávaných módnych značiek ako Adidas, H&M, NIKE a Kaiyun Group. Medzi týmito poprednými značkami a podnikmi sa chemický manažment stal tiež dôležitým aspektom stratégií trvalo udržateľného rozvoja a pre ich dodávateľov boli predložené zodpovedajúce požiadavky.

So zvyšujúcim sa dopytom verejnosti po ekologicky nezávadnom a zdravom oblečení majú spoločnosti a značky, ktoré začleňujú manažment chemikálií do strategických úvah a aktívne sa zapájajú do praktických aktivít s cieľom poskytnúť na trh ekologické a zdravé oblečenie, nepochybne väčšiu konkurencieschopnosť na trhu. V tomto bodedôveryhodný certifikačný systém a certifikačné značky môžu pomôcť značkám a podnikom efektívnejšie komunikovať so spotrebiteľmi a vybudovať si dôveru.

Jedným z v súčasnosti uznávaných systémov testovania a certifikácie nebezpečných látok v priemysle je STANDARD 100 od OEKO-TEX ®. Ide o celosvetovo univerzálny a nezávislý testovací a certifikačný systém, ktorý vykonáva testovanie škodlivých látok pre všetky textilné suroviny, polotovary a hotové. výrobky, ako aj všetky pomocné materiály v procese spracovania. Zahŕňa nielen dôležité právne a regulačné požiadavky, ale zahŕňa aj chemické látky, ktoré sú zdraviu škodlivé, ale nepodliehajú zákonnej kontrole, ako aj medicínske parametre, ktoré zachovávajú ľudské zdravie.

Podnikateľský ekosystém sa naučil od nezávislého testovacieho a certifikačného orgánu švajčiarskych textilných a kožených výrobkov TestEX (WeChat: TestEX-OEKO-TEX), že detekčné normy a limitné hodnoty ŠTANDARDU 100 sú v mnohých prípadoch prísnejšie ako platné národné a medzinárodné normy, pričom stále berú za príklad formaldehyd. Požiadavka na výrobky pre dojčatá a malé deti do troch rokov sa nezisťuje, pričom priamy kontakt s výrobkami na pokožku nepresahuje 75 mg/kg a bez priameho kontaktu s výrobkami na pokožku nepresahuje 150 mg/kg, dekoratívne materiály nesmú presiahnuť 300 mg/kg kg. Okrem toho ŠTANDARD 100 obsahuje až 300 potenciálne nebezpečných látok. Ak teda na svojom oblečení vidíte označenie STANDARD 100, znamená to, že prešlo prísnym testovaním na škodlivé chemikálie.

V B2B transakciách je označenie STANDARD 100 akceptované aj priemyslom ako doklad o doručení. V tomto zmysle slúžia nezávislé testovacie a certifikačné inštitúcie ako TTS ako most dôvery medzi značkami a ich výrobcami, čo umožňuje lepšiu spoluprácu medzi oboma stranami. TTS je tiež partnerom ZDHC, ktorý pomáha presadzovať cieľ nulových emisií škodlivých chemikálií v textilnom priemysle.

celkovomedzi textilnými chemikáliami neexistuje správne alebo nesprávne rozlíšenie. Kľúč spočíva v riadení a monitorovaní, čo je dôležitá záležitosť týkajúca sa životného prostredia a ľudského zdravia. Vyžaduje si to spoločnú podporu rôznych zodpovedných strán, štandardizáciu vnútroštátnych zákonov a koordináciu zákonov a nariadení medzi rôznymi krajinami a regiónmi, samoreguláciu a modernizáciu priemyslu a praktickú prax podnikov vo výrobe. väčšia potreba spotrebiteľov zvyšovať environmentálne a zdravotné požiadavky na svoje oblečenie. Len tak sa môžu „netoxické“ akcie módneho priemyslu stať v budúcnosti realitou.